Ján Suroviak (Pamajorán)
zakladateľ a otec Gentiany
Skautský príbeh brata Pamajorána je netradičný. Prvý kontakt so skautingom získal ešte počas komunizmu, keď sa mu náhodou dostali do rúk knihy od Roberta Badena-Powella a Jaroslava Foglara. Myšlienka skautingu ho okamžite nadchla, no keďže neboli vhodné podmienky na založenie skautského oddielu, odložil ju na neskôr.
Skautská prezývka Pamajorán odkazuje na rastlinu Pamajorán obyčajný („dobrá myseľ“,) a je aj na pozadí tejto stránky.


V roku 1994 ho ako skúseného turistu oslovil s možnosťou založenia skautského oddielu v Dolnom Kubíne vtedajší kaplán Andrej Barnáš. Pamajorán (ktorý v tom čase mal už päťdesiatosem rokov) sa nenechal dlho prosiť a na jeseň rozbehol prvé družinovky. Svojím svedomitým a aktívnym prístupom získal pre skauting mnoho mladých, ktorí pokračovali v jeho začatom diele, aj keď rokoch 1995-1997 bol pre vážny úraz dočasne indisponovaný. V roku 1998 sa s kubínskymi skautmi zúčastnil skautského tábora v Oraviciach, v roku 1999 sa mu podarilo získať pre skautov do prenájmu kaštieľ v mestskej časti Mokraď. Keď v roku 2000 vznikol oficiálne 53. zbor Gentiana Dolný Kubín, Pamajorán sa stal jeho prvým zborovým vodcom. V roku 2001 absolvoval historicky prvú Slovenskú ekumenickú lesnú školu. V novom tisícročí potom stihol zorganizovať ešte niekoľko letných táborov a podujatí. Ako sedemdesiatročný založil skautský oddiel aj v svojej rodnej dedine Pribiš, ktorý funguje dodnes. V roku 2007 získal za svoje vynaložené úsilie na XIII. sneme v Poprade ocenenie Služba skautingu a v roku 2011 ocenenie za dlhodobý prínos práce s mládežou od Rady mládeže Žilinského kraja.
Pamajorán, častejšie však „Janko“, bol zosobnením radosti a priateľstva. Hoci mal takmer osemdesiat, stále naliehal na malých skautov, aby mu tykali. Ovládal množstvo vtipov, no zároveň bol veľký džentlmen. Pravidelne nás skautov vyzýval, aby sme sa viac usmievali a mali v srdci radosť. Veríme, že skutočnú radosť už prežíva v nebi.
Brat Pamajorán nás opustil 15. marca 2015.
